Moja cesta k joge

Publikované 24.10.2017

Od malička som sa rada hýbala. Či už na pieskovisku, keď som kamoške Peti dávala po hlave plastovou lopatkou alebo potom neskôr vo folklórnom súbore, kam ma rodičia prihlásili. V puberte prišiel prvý frajer, Lukáš, ktorý dal môjmu vnímaniu tanca trošku iné rozmery. Týmto ho zdravím. No a tam to asi celé začalo. Začalo v zmysle zrazu iného pohľadu na moje telo a akýkoľvek pohyb.

Počas pobytu v Amerike som sa prvýkrát stretla zoči voči Ashtanga joge. A musím povedať, že hneď po prvej hodine som to aj vzdala. Nieže by ma spotené polonahé telá potetovaných vychudnutých ujov nenadchli, ale budem úprimná bola som na to lenivá. Alebo som si skôr povedala, že toto ja asi nedám. Začala som teda inou formou pohybu, a to konkrétne Conscious dance alebo Free dance. Neviem, každý to volá inak. V podstate je to ale meditácia formou tanca. Vtedy som ale zistila, že sa svojim spôsobom stále krútim okolo jogy. A keď som prišla naspäť na Slovensko, dala som joge druhú šancu.

Od vtedy sa moja láska už len prehlbovala a prehlbuje sa až doteraz. Vystriedala som viacerých učiteľov a každému z nich som nesmierne vďačná za všetky otvorené oči. Zatiaľ síce len dve, ale keď sa raz stretnem s pani Šuvadovou možno budú aj tri. Naty v Lotuse (lotusjoga.sk) ma ohýbala do rôznych tvarov až sa zo mňa stalo toto...

Verím, že čoskoro sa budem môcť dostať naspäť do svojej pravidelnej praxe, skúmať tento svet a Inšpirovať

Zatiaľ Namasté

Alžbeta Kobydová Autor článku

Mama, manželka, jogínka a v neposlednom rade človek nadšený pre zdravý životný štýl a vytvorenie harmónie vo všetkých oblastiach svojho života.

Podobné články