Minimalizmus či materializmus?

Publikované 12.10.2017

Nedá mi na začiatok nespomenúť osobu, ktorá sa o trend minimalizmu trošku pričinila. Je ňou organizačná konzultantka a spisovateľka Marie Kondo. Jej kniha Spark Joy, je síce primárne knihou o upratovaní a organizovanosti, no hlavnou myšlienkou jej posolstva je obklopovať sa vecami, ktoré nás robia šťastnými a vyvolávajú v nás radosť. Keď si však začneme uvedomovať, že väčšinou nám stačí veľmi málo materiálneho k tomu, aby sme boli skutočne naplnení, možno to považovať za akýsi prvý krok k minimalizmu.

Tritisíc odkazov, článkov, videí a youtuberov hovorí o tom, akí sú minimalisti a prečo byť minimalistom je úžasné. Ale kedy si človek môže povedať, že minimalistom je?

Ako teenager som v tomto smere bola rozporuplná, čo je ale prirodzené skoro u každého človeka. Vždy chceme viac, no zároveň v hĺbke duše vieme, že k šťastnému životu veľa netreba. Bola som ako normálny mladý človek ovplyvnená materiálnym svetom, ktorý nemá hranice. Má veľa “pozlátka a lesku”, ktoré sú na povrchu krásne a vo vnútri veľakrát zhnité. Keď sa človek prechádza po svete, má možnosti vidieť okolo seba samé perfektné veci (teraz myslím hmatateľné veci)…. nové pokrokové telefóny, autá, televízory, lodičky, trblietavé farebné šaty, stále krajšie a krajšie. Kde je však ukrytá skutočná krása, často zabúdame. Úplne najlepšie je uvedomiť si, že žiadna nová vec nenahradí pocit, keď sa zaľúbime do veci, ktorá nám už dlhšie slúži a je pre nás vo svojej podstate dokonalá.

Som toho názoru, že pokiaľ sa človek pokúša dosiahnuť vo všetkých oblastiach svojho života harmóniu zažije ozajstné šťastie, pritom zmeniť musí len jediné - svoj uhol pohľadu. Všetok okolitý svet napokon závisí od nášho vnímania, nie? A teda od toho ako vieme pracovať so svojou mysľou. A v materiálnom svete to nie je inak. Naučiť sa vážiť si veci, ktoré vlastníme a vedieť vnímať seba samého z hľadiska toho, aké materiálne hmoty nás robia štastnejšími. Každý má iné limity, diktovať teda prísne, kto má koľko vecí vlastniť na základe všeobecných dogiem je nezmyselné. Každý sme individuálna bytosť, tvor úplne jedinečný, a len my vo svojom vnútri vieme, čo je pre nás najlepšie. Preto skúsme začať vnímať, či nás veci, ktorými sa obklopujeme robia šťastnými. Začnime vo svojom vnútri!

Je úplne normálne, že ľudia si vytvárajú vzťahy k veciam a tiež si myslím, že vlastniť vec a teda “materiál”, ktorý zdôrazní náš pocit krásy a prinesie viac úsmevu do všedných dní je v skutočnosti fajn. Je prirodzené, že sa nám páčia pekné veci a veľakrát podľahneme ich čaru. No základom je zhodnotiť, či daný predmet má pre náš život viac benefitov, alebo vlastností, ktoré nie sú pre náš život nevyhnutne potrebné. Nepodľahnúť v takýchto situáciách panike, ale vedieť si povedať  “Toto sa mi síce páči, ale nevystihuje ma to a v budúcnosti ma to nespraví o nič šťastnejším”.  Akonáhle to prerastá do posadnutosti vlastniť niečo iba preto, lebo….no tak to už je reč iná. V takých prípadoch by sme sa mali snažiť začať niečo meniť. Krôčik po krôčiku.

Tak teda materializmus alebo minimalizmus? Odpoveď je niekde v strede. V tom ako si tieto dva pojmy každý z nás vysvetlí. Oba tieto životné štýly môžu byť veľkou inšpiráciou ako hľadieť na materiálny svet okolo nás. Osobne sa ale prikláňam k minimalizmu. A čo vy?

Alžbeta Kobydová Autor článku

Mama, manželka, jogínka a v neposlednom rade človek nadšený pre zdravý životný štýl a vytvorenie harmónie vo všetkých oblastiach svojho života.

Podobné články