India - Buď ju miluješ alebo nenávidíš

Publikované 10.10.2017

Každý kto sa ma spýta: „Ako bolo? Aké to tam je?” Odpoviem mu: „Nepýtaj sa a choď!“ India by mala byť pre veľkú väčšinu západniarov na predpis u lekára. Ten, kto zažil vie, že síce o tej krajine počuješ a čítaš, no nedá sa to ani zďaleka porovnávať s realitou.

Delhi

Vôňa čudných kobercov na letisku, ľudia, ktorý sa na nás pozerali ako keby sme prišli z Marsu a neskutočná byrokracia nás akoby strojom času dostali o 50 rokov späť hneď po prílete do Delhi. Boli sme pripravení na kadečo, no v každom prípade sme čakali, že aspoň hotel bude v nejakej “lepšej” štvrti. Po tom ako sme rozospatí vystúpili z akože taxíku, preskočili troch psov, kravské lajno a obišli šiator, na ktorom spalo 7 Indov sme sa dostali do hotela. Tam sme však zistili, že naša booknutá izba akosi nie je voľná a tak začala naša púť v Delhí. Čudným jazykom sa päť Indov dohadovalo o tom, kde vlastne budeme spať. Lebo u nich nemôžu riešiť vec dvaja, lepšie keď to vyriešia ôsmy (čo, samozrejme, trvá o to dlhšie). Nakoniec, sme sa ale dostali na nejaký hotel, kde nám aspoň dali napiť keď už misa na WC a toaletný papier boli neznáme. Trúbenie, smrad, vône, prach, budovy, ktoré akoby sa rútili priamo na vás a vy kľučkujete pomedzi autá a bojíte sa o každý svoj krok. Vtedy si človek začne uvedomovať úplne iné podstaty.

Agra

Pamiatky v Indii sú tá najnepodstatnejšia vec, ktorú vôbec netreba riešiť. Čaro tejto krajiny je všade okolo vás. To večné trúbenie, striedajúce sa závany smradu a vône, na milimeter obchádzajúce sa rikše, žiadne pravidá cestnej premávky - na toto sa pripraviť proste nedá, človek je z toho vyhúkaný ako sova po epileptickom šoku. Po Dehli sme pokračovali vlakom do Agry. Vlakové stanice - jeden z najväčších zážitkov z Indie. Ľudia si umývajú zuby papekmi, cikajú, spia, ženy na koľajniciach pasú kozy, deti sa hrajú a s radosťou po tých cikaničkách skáču. Ale hlavne, že im je veselo. Nám najprv síce nebolo, ale neskôr sme si kamarátov našli. Agra je mesto, v ktorom naozaj nič okrem bordelu a Taj Mahalu nenájdete, preto odporúčam nestráviť v nej veľa času (čakajú vás oveľa krajšie veci) Taj Mahal je síce povinná jazda, ale nie je to vec, ktorú si z tejto krajiny najviac zapamätáte.

Jaipur

Agra smer Jaipur, ružové mesto, toto bol prelom prvej fázy radosti a nadšenia z nášho nového cestovateľského zážitku. Po úmornom dni strávenom behaním po pamiatkach sme sa usalašili v pustých jaipurských záhradách a tam sa to celé začalo. Zo začiatku sme sa snažili čistiť si črevá slovenským ovocným liehom, deň kedy sme tak nespravili nám dal jasne najavo, že toto sa v Indii nerobí! Najprv úpal, grcačky, hnačky a potom 2 hodiny meškajúci vlak, ktorým sme cestovali celých 12 hodín. Indiu sme pár dní preklínali a poniektorí sme konečne chceli jesť nejaké neriedke jedlo a lidlovskú schwarzwaldskú šunku.

Jaisalmer

Jaisalmer nás ale vyslobodil. Vyšplhali sme sa na hrad, hodili sprchu a na druhý deň už trúby počuť nebolo. Deň v púšti, prdiace ťavy, duny, skvelé jedlo, ktoré napodiv ani neškrípalo pod zubami, kedže hrnce umývali pieskom. To bolo presne, čo sme vtedy potrebovali. Moja prvá noc pod hviezdami a atmosféra orientálnej pokojnej Indie.

Jodhpur

Jodhpur alias modré mesto, ktoré nie je v reále také modré ako na fotkách v googli, ale tak akurát. Plynule sme prechádzali do fázy, že Indiu milujeme. Na hoteli sme mali prvýkrát smetný kôš, záchod, z ktorého nepadala misa, odpadová voda z umývadla mi netiekla na nohy a mali sme dokonca aj konvicu, to bol hotový luxus. Zabudla som spomenúť že v Indii sú všetky reštaurácie na terase na vrchu budov (hotelov), čo nebolo inak ani tu. Skvelá atmosféra.

Pushkar

Pokračovalo mesto Pushkar, ktoré bolo síce posvätné, ale značne poškvrnené európanmi, ktorí buď mali na hlave chumáč akože vlasov, dredy alebo chodili polonahí, čo sa v Indii nevidí tak často. Tak povediac celé nazeleno. V malom mestečku 90% zaberá trh a ostatných 10% jazero, čiže môžete buď nakupovať alebo nakupovať. Keby ste však nechceli nakupovať môžete sa rituálne okúpať v posvätnom jazere.

Goa

Po prvej časti nášho výletu, takzvanom zlatom trojuholníku+ sme súrne potrebovali more. Goa bola zadosťučinením pre naše nohy. Bývali sme v chatke priamo na pláži s nádherným výhľadom, asi tri kroky od mora. Keby sa spustila búrka neviem, či by to síce tá chatka prežila, ale to nám bolo jedno. Pláž nebola ani príliš pustá, ale ani preplnená - taká akurát. Každý večer sme sa napráskali, hlavne rýb a morských plodov, v priemere tak za 3 eurá na osobu. Chodili sme po okolitých plážach a užívali si pokoj. Goa je len slabý odvar Indie, a tak sme sa vôbec nebáli požičať si skúter (10 eur na celý deň aj s benzínom). Slony, na ktoré som sa najviac tešila boli totálny fail, ale aspoň som na tripadvisore zanechala veľmi škaredú výstrahu pre ostatných návštevníkov.

Bombaj

Už nás čakal len Bombaj. Musím povedať, že výlet do slumov vôbec nebol nebezpečný, ale stratiť by sme sa asi stratili, keby nemáme sprievodcu. Je to zážitok plný plastov, kože z čerstvo zabitých kôz, káblov, ktorých keď sa nechtiac dotknete, môže to skončiť nepekne. Vysmiate deti však kývajú, chcú od vás rupiu alebo len fotku. Nič pre klaustrofobikov, móžem povedať. Síce to celé vyznie asi nechutne, ale úsmevy ľudí hovoria ako im je dobre a akí sú vďační za to, čo majú. Možno niečo na zamyslenie pre nás.

S posledným západom slnka na Marine Drive k nám pricupitalo aj posledných pár Indov, ktorí sa s nami chceli odfotiť. Z “one photo please” ich zrazu bolo asi 20, prvý s druhým, druhý s prvým, prvý s tretím, tretí s prvým….. každý musel mať s nami fotku. Po tom, čo všetko sme prežili, som si myslela, že posledný deň nás nemôže prekvapiť. Zapamätajte si, v Indii vás má čo prekvapiť každý deň, vždy. Myslela som si, že tú cestu taxíkom pravdepodobne so šoférom, ktorý predtým dával asi rally dakar, neprežijem. Prežila som a som späť.

PS: Ďakujem hlavne Lalovi (original Lala), bez ktorého by táto akcia nemala to správne indické čaro s veľkým širokým úsmevom a Dorke, ktorá sa o naše zážitky postarala.

www.fulmayatravel.sk

Alžbeta Kobydová Autor článku

Mama, manželka, jogínka a v neposlednom rade človek nadšený pre zdravý životný štýl a vytvorenie harmónie vo všetkých oblastiach svojho života.

Podobné články